+1 500 000 produktov v ponuke
7000 zásielok denne
+300 000 klientov zo 150 krajín
Fototranzistory sú polovodičové, optoelektronické prvky. Ide o tranzistory, zvyčajne bipolárne, v ktorých prúd závisí (a je úmerný) intenzite svetla dopadajúceho na priechod báza – kolektor. Pri jasnom osvetlení smeruje napätie na priechode k 0 V. V ostatných ohľadoch je činnosť fototranzistora podobná činnosti bežných tranzistorov, preto sú jednoduché v implementácii a používajú sa v mnohých aplikáciách.
Vo fototranzistoroch má priechod báza - kolektor podobu fotodiódy. Fotóny dopadajúce na štruktúru vytvárajú na nej náboj, ktorý (rovnako ako v bežnom tranzistore) riadi zosilnený elektrický signál, t. j. prúdenie jednosmerného prúdu medzi kolektorom a emitorom.Keďže fungovanie komponentu závisí od svetla, komponenty sú vyrobené z priehľadných materiálov vo formátoch podobných LED diód (3/5mm). Možno nájsť varianty s dvoma (emitor, kolektor) aj tromi vývodmi, ktoré navyše umožňujú riadenie potenciálu bázy. Sú k dispozícii v priechodných a povrchových puzdrách (THT, SMT), tiež v miniaturizovaných formátoch 0805.
Aj keď sú fototranzistory súčiastkami s kratším reakčným časom ako fotorezistory, z tohto hľadiska vyhrávajú fotodiódy. Na riadnu prevádzku potrebujú aj pomerne intenzívne osvetlenie. No keďže sa vyznačujú citlivosťou v širokou spektre, sú mimoriadne vhodné napr. ako prijímače infračervených signálov, ktoré sú pre ľudské oko neviditeľné. Fototranzistory sa používajú ako prvky senzorov prerušenia lúča, často používaných v automatizácia a bezpečnostných systémoch. Fototranzistory sa používajú aj v optočlenoch, t. j. elektronických komponentoch na oddelenie obvodov, napr. v telekomunikačných zariadeniach, ako aj pri použití výstupov mikrokontroléra na ovládanie indukčnej záťaže (elektromagnetické relé a pod.). Preto majú optočleny podobné prevádzkové parametre ako fototranzistory.
Fototranzistory by sa mali vyberať s ohľadom na elektrické hodnoty pripomínajúce bipolárne tranzistory. Určite treba venovať pozornosť menovitému kolektorovo-emitorovému napätiu a výkonu, t. j. stratám tranzistora, ktoré sa v konštrukcii odovzdávajú vo forme tepla. Existuje aj niekoľko špecifikácií špecifických pre fototranzistor ako optoelektronický prvok. Patrí sem zorný uhol, ktorý umožňuje určiť optimálny smer osvetlenia vzhľadom na čelnú stranu súčiastky; prúd za tmy, t. j. maximálny prúd, ktorý bude tiecť medzi kolektorom a emitorom, keď na štruktúru nepôsobí elektromagnetické vlnenie; vlnová dĺžka v bode maximálnej citlivosti (tu je potrebné pripomenúť, že fototranzistory sa vyznačujú citlivosťou na široké pásmo žiarenia a tento parameter definuje len frekvenciu najvyššej citlivosti). V niektorých aplikáciách, najmä v oblasti komunikácie, budú veľmi dôležitými hodnotami aj časy zapnutia a vypnutia, ktoré určujú časový interval, v ktorom fototranzistor dosiahne nominálnu vodivosť pre danú intenzitu svetla.Samozrejme, pri zohľadnení špecifík daného návrhu, rozmerov DPS a dokonca aj estetických hľadísk je potrebné venovať pozornosť aj mechanickým parametrom súčiastky: tvaru, priemeru a farbe šošovky (poznámka: často plní funkciu IR filtra, ktorý obmedzuje spektrum svetla dopadajúceho na štruktúru súčiastky). A, samozrejme, spôsob montáže.
Sklad: